Pod pozlátkou slávnej školy... - Keď sú hádky, horia zadky, Sirius kolabuje, Bella utešuje...

„Ou... Zlato, zlato... A nie sme my tak trochu povrchní?“ prskala na všetky strany Emma, ktorá práve vpálila svetelnou rýchlosťou do klubovne a v pätách mala svojho priateľa Toma. Už sú spolu okolo rok a pol a minimálne raz mesačne sa rozídu pred celou klubovňou a raz za pol roka urobia divadlo pre celú školu. Ich vzťah je postavený hádkach a vášnivých nociach uzmierovania. Sú totálne strelený pár, ktorý sa k sebe tak nehodí až je to pekné. Sú trochu kontroverzní a keď sa hádajú, aby si práci zapchali uši. No a občas im ujde aj vec, ktorá by nemusela. Budú mať šibnuté deti...
„Takže ja som povrchný? Doteraz som sa s tebou pinkal, lebo som ťa ľúbil a ty si ma len využívala na lízanie sa pred kamarátkami. Vraj: Tery minule spomínala aká je osamelá a ako mi závidí. Poď sa so mnou prejsť okolo jazera... A ako to dopadlo? Skoro si ma tam pred nimi pretiahla,“ afektovane ju napodobnil a potom vrieskal ďalej. Predstavenie pre celú klubovňu sa môže začať...
„Ty si sa pred kamarátmi vyťahoval, ako si ma pretrtkal v kabinete McGonnagalky. A vôbec to nebola pravda. Ja som ti ho tam totiž fajčila!“ menila farby ako chameleón Emma. Táto informácia nebola ničím nová. Všetci sa ju dozvedeli koncom minulého roka.
„Presne! A prečo som nepovedal pravdu? Lebo si bola celá vyleptaná, že sa stará Papuča môže vrátiť. Nechcel som strápniť teba a ani seba. Si úbohý bojko, ktorý je vypatlaný aj rozdať si to v obyčajnom kabinete,“ štekal Tom. Už sa okolo nich vytvoril kruh s priemerom päť metrov. To je bezpečná vzdialenosť. Keď to ešte nikto nevedel, jeden tretiak dostal omylom od Emmy také zaucho, že odletel meter. A to iba rozhadzovala rukami.
„Ja? Úbohý bojko? Neviem komu sa včera nechcel od strachu postaviť? Boli sme vonku, zavil nejaký pes a tebe ovisol chvostík,“ prezradila úplnú novinku Emma. Znovu bude mať o čom škola rozprávať celé týždne.
„Ehmm.... Ty... Ty chudera! Už ťa nechcem nikdy vidieť. Je koniec,“ červenel Tom. Otázne bolo prečo. Od zlosti či hanbi?
„Fajn! Aj tak sa mi hnusíš,“ otočila sa päte Emma a odpochodovala do izby...
„Dnes opona padla nejako skoro, nemyslíte?“ spýtal sa James, ktorý sa rozvaľoval vo veľkom červenom kresle pri krbe.
„Ide k nám,“ upozornil Peter. Sirius a Remus začali rýchlo rolovať všetky porozkladané pergameny a zastrkovať všade kde sa dalo. Do vreciek, do nohavíc, do pohovky, pod pohovku...
„Neznášam tú kravu,“ prehlásil Tom a hodil sa najbližšie voľné miesto, ktoré bolo celé poobkladané pergamenmi. Veľmi dôležitými pergamenmi. Záškodníci plánovali veľkú akciu. Musia sa predstaviť tohtoročných siedmakov. Akcia bude asi tak veľká ako Veľká sieň...
„To tvrdíš teraz,“ povedal James.
„Tvrdil som to, tvrdím to a vždy to budem tvrdiť!“ hádal sa s ním ešte stále vytočený Tom. Vytiahol si cigaretu, zápalky, zapálil si a odhodil zápalku...
„Ty si magor, Tom,“ otvorene mu povedal Remus.
„Prečo zase?“ podráždene po ňom pozrel Tom.
„Lebo tu sa nefajčí. A ja, prefekt, som nútený spraviť toto,“ hovoril Remus, vytiahol mu z úst cigaretu a hodil ju do krbu.
„Raz ťa to zabije,“ upozornil ho James.
„Nemaj boja, mamí,“ prevrátil oči Tom.
„Necítite horieť niečo ako...“ začal Peter.
„Tom, horíš!“ skríkol Sirius.
„Aaaaaa... Do riti! Horí mi zadok! Kurva! Môj zadok...“ začal poskakovať a nadávať Tom. Sirius vyskočil a bežal za ním, Tom si vydýchol, že mu niekto ide pomôcť, ale Sirius odbočil, hodil sa na kreslo, začal ho hasiť vankúšom a kričal pri tom:
„Nie! Bože, prečo ma takto trestáš? Ja som sa na tom ako debil namakal a ty ma takto podrazíš?“
Zrazu Siriusa schladila studená sprcha. To Remus hasil horiace kreslo a Sirius mu do toho vbehol. Tom bol tiež celý mokrý. No a z tých obrovských plameňov, ktoré pohlcovali celú jeho zadnicu, sa stal trochu obhorený koniec rukáva. Sirius sa pozrel na zvyšky zhorených pergamenov a krv mu vrela v žilách...
„Ty debil! Ty somár! Ty idiotský kretén! Nemohol si sa ísť podpaľovať inde?“ vrieskal po ňom ako zmyslov zbavený a James ho pre istotu držal. Celá klubovňa to sledovala so zatajeným duchom.
„Čo sa tu deje?“ opýtala sa Emma, ktorá na hluk vyšla z izby. Zbadala od hlavy po päty mokrého Toma.
„Zlato, ja som horel,“ zakričal na ňu Tom.
„Si v poriadku?“ pribehla k nemu Emma.
„Áno,“ usmial sa na ňu.
„Tom, ja tak ľúbim,“ plakala Emma.
„Aj ja teba, Emma. Neviem si predstaviť život bez teba,“ chytil ju Tom do náručia.
„Och Tom,“ vzdychla.
„Och Emma,“ prehovoril k nej.
„Nejdeme sa pozrieť do Astronomickej veže?“ opýtala sa nevinne.
„Kde len chceš. A už ti nikdy nepoviem zlato, srdiečko. Sľubujem,“ oddane na ňu hľadal.
„Tak fajn,“ vydýchla a už obaja bežali cez portrétový priechod.
„Na čo čumíte?“ zavrčal Sirius na prizerajúcich sa zvedavcov.
„Tak teraz to zvládli naozaj rýchlo. Stihli sa rozísť a zase začať spolu chodiť v priebehu pätnástich minú. To dvojmesačné odlúčenie na nich asi malo vplyv,“ skonštatoval Remus.
„Ale začali sa hádať nejako skoro, nie? Nechodíme do školy ani dvadsať dní,“ počítal James.
„Čo vás po nich! Ale naše plány. Mňa asi porazí! Nie! Mňa jebne!“ rozkrikoval sa Sirius.


***


„Narcissa, prestaň! Lucius mal... jednu veľmi dôležitú schôdzku. Musíš to pochopiť,“ zúfalo sa snažila Bellatrix utešiť svoju najmladšiu sestru, ale veľmi jej to nešlo.
„Dôležitejšiu ako ja?“ fňukala Narcissa.
„Áno, dôležitejšiu... Nerev... Tak dobre. Ja ti to poviem. Spravil to kvôli mne. Inak by som mala veľké problémy,“ snažila sa jej hovoriť mierne.
„Aké problémy? Do čoho si sa znovu namočila?“ pozerala cez zaslzené oči na sestru.
„To je moja vec. Poviem ti to... ehmm... keď... keď... O nejaký čas. Aj tak to nebolo rande. Nechodíš s Luciusom. Mal ťa len doučovať, myslím,“ tvrdo na ňu hľadela Bella.
„Dobre vieš, že ho mám rada. A už nie som malá. Mám pätnásť. Môžeš mi povedať čo sa stalo,“ zúrila na Bellu Narcissa.
„Nie, nemôžem. A ja ti to s Luciusom vybavím, nemaj strach,“ povedala a odhodila si čierne vlasy z tváre.
„Andromede by si to povedala! Nepotrebujem od teba nič. Všetko zvládnem sama,“ prehlásila urazene a odpochodovala z jej izby. Bellatrix len prevrátila oči a začala si prezerať nechty...